Úradne nazývané aj Helvetská konfederácia, pretože sa skladá z malých nezávislých území nazývaných kantóny. V každom z týchto kantónov sa hovorí trochu iným dialektom, preto neexistuje jednotná švajčiarska reč, ale klasifikuje sa ako „nárečie nemčiny“. Pritom medzi týmito jazykmi je asi taký rozdiel ako medzi slovenčinou a srbčinou. Neveríte?

 
Chcete sa ísť s niekým najesť do reštaurácie? Čo sa spýtate? Chceme sa ísť najesť, čiže Weimer zämä go ässä? Musíte uznať, že na Wollen wir gemeinsam essen gehen sa to moc nepodobá. A poďakovanie Märssi vilmal na Danke schön už vôbec nie.
 
Dôležitou súčasťou ich kultúry sú tzv. Stammtische. Vtedy sa celá partia ľudí ide spoločne najesť do „krčmy“, pričom u nás by sme tomu povedali „lepšia reštaurácia“. Tam diskutujú o novinkách vo svojich rodinách, o živote, skrátka o všedných veciach.
 
Neodmysliteľnou súčasťou helvetského nacionalizmu sú ich hory. Ten, kto tam nebol, si ani nedokáže predstaviť ten nádherný pohľad na alpské štíty a ľadovce. V kopcoch vybudované malé mestečká, pastieri chovajúci stáda kráv a oviec, krištáľovo čisté horské jazerá, skrátka niečo úžasné.
 
            Na druhej strane, žiť tam je pomerne nákladné. Po celej krajine sú rozšírené taká malé tradičné švajčiarske potraviny. V nich sa dajú kúpiť naozaj kvalitné mliečne výrobky, aj ich domáce ovocie a zelenina. Má to však jednu nevýhodu – tieto obchodíky sú strašne predražené. Dalo by sa povedať, že rovnako ako ich služby.

                                                                                                                      
            Zdravotníctvo tam patrí do súkromného sektoru, takže na rozdiel od nás sa tam ponúka pacientom vysoký štandard kvality zdravotníckych služieb. Čo sa samozrejme odzrkadľuje aj v cenách. Osobitnou kategóriou sú zubári. Cena za zubný strojček sa tam pohybuje medzi 10 000 – 12 000€. Niečo také si našinec ani nevie predstaviť. Veď za to by sa dalo kúpiť aj novšie auto.