Veľmlok čínsky je najväčší salamander, a zároveň najväčší obojživelník na svete. Môže dosiahnuť dĺžku až 1,8 metra, hoci dnes už túto veľkosť zriedka dosahuje. V roku 2015 vedci dokonca objavili veľmloka, ktorý mal viac ako 200 rokov. Bohužiaľ je dnes považovaný za kriticky ohrozený druh, pretože prichádza o svoje prirodzené prostredie. Takisto ich ohrozuje aj lov, pretože ich mäso je v Číne považované za delikatesu, ohrozujú ich aj úpravy riek a ich znečisťovanie. Jeho predkovia žili dokonca v dobe milióny rokov dozadu.

 
Veľmlok čínsky trávi celý svoj život vo vode. V štádiu larvy má nápadné vonkajšie žiabre, ale po metamorfóze v dospelosti dýcha z veľkej časti pokožkou. Počas dňa sa skrýva pod kameňmi alebo koreňmi stromov. V noci vyráža na lov, živí sa hmyzom, rybami a žabami. Veľmlok má nápadne širokú tlamu a zhltne všetko, čo sa dostane do jeho blízkosti., dokonca aj menšie jedince vlastného druhu. Sú veľmi citliví za svetlo.
 
Samica kladie 400 až 600 vajíčok do hromadného hniezda v nore pod hladinou. Samec toto hniezdo stráži pred predátormi. On opatruje svoje potomstvo po celú dobu inkubácie, čo trvá 50 až 60 dní.
 
Na kvalitu prostredia majú veľmloci vysoké nároky. Ochrana týchto veľkých obojživelníkov je preto priamo spojená s ochranou čínskych lesov, a tým nepriamo pomáha zabezpečiť životné podmienky pre mnoho ďalších živočíšnych druhov v oblasti.
 
Prvá skamenelina predhistorického veľmloka, ktorá sa našla v roku 1725, bola pôvodne omylom pokladaná za pozostatky človeka, ktorý zahynul počas biblickej potopy. Až o stáročia neskôr bola identifikovaná ako kostra obojživelníka. Mloky, alebo salamandre, bývali symbolom integrity, stálosti a odolnosti voči nepriaznivým zmenám.

 
Od roku 2014 je možné ich spoznať v pražskej zoo. Veľmloky čínske sú úzko prepojené s klasickým literárnym dielom Karla Čapka, inšpirovali ho k napísaniu románu Válka s mloky.